Pomenovanie nevzniklo na základe emócií, ale vychádza z faktov, lebo mesto z hľadiska zemepisného leží v srdci Medzibodrožia. Od dávnych čias je oficiálnym centrom regiónu, ktoré obklopujú tri rieky.
Mesto ležiace pod niekdajšou sopkou tvárou obrátenou na východ sa vyvyšuje z okolitej nížiny. Územie mesta je od novoveku sústavne obývané. Z rovín vyvýšené pahorkatiny poskytovali domov tisíce rokov rôznym národom. Objavili sa tu kimmeri, kelti, vandali a slovania. Od konca 9. storočia toto územie obývajú najmä Maďari. Po vzniku Maďarského kráľovstva, osada a celé Medzibodrožie sa stalo súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.Začiatkom 14. storočia pápežskí vyberatelia daní objavili vyspelú osadu s kamenným kostolom – gotickú podobu dnešného rímsko katolíckeho kostola. Od polovice 15. storočia osadlosť bola povýšená na zemepánske mesto. O tom svedčí aj historická pečať mesta s erbom. Začiatkom 16. storočia Péter Perényi postavil hrad na vyvýšenine nad mestom, ktorého zrúcaniny dnes poznáme pod menom „Csonkavár“. V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo, kedy Lórantffy Zsuzsanna, vdova Györgya Rákócziho I. dala postaviť v meste kaštieľ vidieckeho rázu. (t.č. v budove je umiestnená základná umelecká škola).
Súčasnú tvár mesta charakterizuje určitá dvojitosť. Zachovala sa atmosféra uličiek a staré budovy niekdajšieho okresného centra : rímsko katolícky kostol v barokovom štýle, ruiny Csonkaváru z obdobia renesancie, kaštiel Lorántffyovej, neogotický reformovaný kostol, synagóga v klasicistickom štýle, ekletické komplexum budov na križovatke ulíc Majlátha a Rákócziho. Na strane druhej architektonické snahy posledných desaťročí minulého storočia – monotónne obytné bloky. Posilnenie meštianstva sa začalo v druhej polovici 19. storočia, kedy mesto sa stalo okresným centrom. V týchto rokoch a v prvej polovici 20. storočia sa realizuje výstavba Hlavnej ulice, niektorých eklektických budov – nemocnica, budova ústredia vodárne a služobný byt, ktoré sa spájajú s menom grófa Majlátha. V rokoch 1930 – 1944 tu žije a tvorí Mécs László premonštrátsky kňaz a básnik.
Mesto Kráľovský Chlmec spolu s Medzibodrožím v roku 1920 pripojili k Československej republike. Mesto sa stalo sídlom Medzibodrožského okresu obývaného prevažne maďarmi, ktorého štatút zanikol v roku 1960 a centrum sa dostane do Trebišova.
Táto zmena nepriaznivo vplýva na mesto a región, spomalil sa vývoj na každom úseku, respektíve stagnoval.
Z hľadiska histórie hospodárstva mesto a okolie charakterizovalo poľnohospodárstvo, v rámci ktorého sa sústreďovala na pestovanie viniča, zeleniny a ovocia. Pestovateľská činnosť vyžadovala rozvoj malých závodov a služieb, väčšie priemyselné útvary v regióne nevznikli.
Po zmenách v roku 1989 od centier vzdialené mesto v spolupráci s domácimi a zahraničnými partnermi sa snaží vylomiť z izolácie. Má rozvinutú školskú a zdravotnícku sieť , inštitúcie a služby.
Kráľovský Chlmec je najväčšou osadlosťou regiónu, počet obyvateľov je 8033, z toho 80% maďarskej národnosti. Je centrom viacerých úradov a inštitúcií regionálneho charakteru, na území mesta sa nachádza viac škôl, zdravotnícke centrum a útvary poskytujúce rôzne služby.
Kultúrny život mesta charakterizuje množstvo divadelných, hudobných a výtvarných podujatí.
Blízkosť trojhraničia môže byť pre mesto užitočná, táto geopolitická výhoda v rámci Európskej únie otvára ďalšie dlhodobé možnosti v rozvoji. V záujme rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, služieb a cestovného ruchu v budúcnosti je žiadúca spolupráca mesta, regiónu Medzibodrožie, blízkych miest a mikroregiónoch v okolitých štátoch.
Kráľovský Chlmec
