História mesta. Územie mesta je od novoveku sústavne obývané. Z rovín vyvýšené pahorkatiny poskytovali domov tisíce rokov rôznym národom. Objavili sa tu kimmeri, kelti, vandali a slovania. Od konca 9. storočia toto územie obývajú najmä Maďari.
Po vzniku Maďarského kráľovstva, osada a celé Medzibodrožie sa stalo súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
Začiatkom 14. storočia pápežskí vyberatelia daní objavili vyspelú osadu s kamenným kostolom – gotickú podobu dnešného rímsko katolíckeho kostola. Od polovice 15. storočia osadlenosť bola povýšená na zemepánske mesto. O tom svedčí aj historická pečať mesta s erbom. Začiatkom 16. storočia Péter Perényi postavil hrad na vyvýšenine nad mestom, ktorého zrúcaniny dnes poznáme pod menom Csonkavár. V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo, kedy Lórantffy Zsuzsanna, vdova Györgya Rákócziho I. dala postaviť v meste kaštieľ vidieckeho rázu. (t.č. v budove je umiestnená základná umelecká škola).
Posilnenie meštianstva sa začalo v druhej polovici 19. storočia, kedy mesto sa stalo okresným centrom. V týchto rokoch a v prvej polovici 20. storočia sa realizuje výstavba Hlavnej ulice, niektorých eklektických budov – nemocnica, budova ústredia vodárne a služobný byt, ktoré sa spájajú s menom grófa Majlátha. V rokoch 1930 – 1944 tu žije a tvorí Mécs László premonštrátsky kňaz a básnik.
Mesto Kráľovský Chlmec spolu s Medzibodrožím v roku 1920 pripojili k Československej republike. Mesto sa stalo sídlom Medzibodrožského okresu obývaného prevažne maďarmi, ktorého štatút zanikol v roku 1960 a centrum sa dostane do Trebišova.
Táto zmena nepriaznivo vplýva na mesto a región, spomalil sa vývoj na každom úseku, respektíve stagnoval.